www.skolamagie.estranky.sk

Acromantula

Kategória podľa MM: XXXXX

Acromantula je obludný pavúk s ôsmimi očami, vie rozprávať ľudskou rečou, pochádza z nepreniknuteľných džunglí Bornea. K jeho charakteristickým znakom patria husté čierne chlpy, ktoré mu pokrývajú celé telo, rozpätie nôh dosahujúce až päť metrov, čeľuste, ktorými acromantula hlasno cvaká, keď je rozrušená alebo nahnevaná, a jedovaté výlučky. Acromantula je mäsožravá a uprednostňuje veľkú korisť. Na zemi tká siete v tvare kupoly. Samica je väčšia ako samec a naraz môže naklásť až sto vajíčok. Sú mäkké a biele a dosahujú veľkosť plážovej lopty. Mladé sa z nich vyliahnu za šesť až osem týždňov. Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov definovalo vajíčka acromantuly ako nepredajný tovar kategórie A, čo znamená, že za ich dovoz alebo predaj sa udeľujú vysoké pokuty.

Tohto zvera údajne vyšľachtili čarodejníci, možno s cieľom, aby strážil čarodejnícke obydlia alebo poklady, ako to u príšer vytvorených čarami býva¹. Napriek vysokej, takmer ľudskej inteligencii acromantulu nemožno vycvičiť a je veľmi nebezpečná pre čarodejníkov i pre muklov.

Auguruj

Kategória podľa MM: XX

Domovina auguruja je Británia a Írsko, hoci sa občas vyskytuje aj v severnej Európe. Je to chudý, zúbožene vyzerajúci zelenočierny vták, podobný malému a podvyživenému supovi. Je mimoriadne plachý, hniezdi v kríkoch a tŕní, živí sa veľkým hmyzom a drobnými vílami, lieta iba za silného dažďa, inak sa skrýva v hniezde slzovitého tvaru.
Auruguj vydáva výrazný hlboký chvejivý krik, kedysi považovaný za predzvesť smrti. Čarodejníci sa odjakživa vyhýbali hniezdam týchto vtákov zo strachu, že začujú ten zrdcervúci zvuk, a nejeden vraj dostal srdcový záchvat, keď prechádzal okolo krovia a začul kvílenie neviditeľného auguruja². Trpezlivý výskum však napokon odhalil, že auguruj spieva iba vtedy, keď sa blíži dážď ³. Odvtedy sa augurujovia v domácnostiach s obľubou využívajú na predpovedanie počasia, hoci mnohí ľudia počas zimných mesiacov ťažko znášajú takmer neprestajné kvílenie. Perá augurujov sa nedajú využiť ako brká, pretože odpudzujú atrament.

Bahuruniak

Kategória podľa MM: XXX

Bahuriniak obýva močariská a vyskytuje sa v Európe i v Severnej a Južnej Amerike. Keď sa nehýbe, vyzerá ako kus dreva, hoci pri podrobnejšom skúmaní odhalíme oblanené labky a veľmi ostré zuby. Po podmočenej pôde sa kĺže a plazí, živí sa väčšinou malými cicavcami a chodcom spôsobuje ťažké poranenia členkov. Chutí mu najmä divý mužík mandrag. Pestovatelia mandragor pod listami tejto vzácnej rastliny našli krvavú kašu - zvyšok po jeho hostine.

Bazilisk

Kategória podľa MM: XXXXX

Prvého zaregistrovaného baziliska vychoval Herpo Smradľavý, grécky čierny mág, ktorý ovládal parselčinu. Po nespočetných pokusoch zistil, že z kuracieho vajca, keď ho vysedí ropucha, sa vyliahne mimoriadne nebezpečný obrovský plaz.
Bazilisk je jasnozelený had, ktorý dorastá až do dĺžky pätnástich metrov. Samec sa od samice odlišuje šarlátovým chocholom na hlave. Má mimoriadne jedovaté zuby, ale jeho najnebezpečnejšou útočnou zbraňou je pohľad do veľkých žltých očí. Každý, kto sa do nichpozrie, ihneď umrie. Ak má bazilisk dostatok jedla (žerie všetky cicavce, vtáky a väčšinu plazov), môže sa dožiť vysokého veku. Bazilisk Herpa Smradľavého údajne žil takmer deväťsto rokov.
Pestovanie baziliska bolo ilegálne už od stredoveku, hoci v praxi sa dá veľmi ľahko utajiť, lebo pri návšteve inšpektora a Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov stačí kuracie vajce vytiahnuť spod žaby. Okrem znalcov parselčiny bazilisky nemôže ovládať nikto. Sú nebezpečné aj pre väčšinu čiernych mágov a najmenej štyristo rokov neexistuje záznam, že by niekto videl baziliska v Británii.

Benší

Kategorizácia podľa MM: XXXXX

Banshee - v kresťanskom podaní, kráľovná víl. Odvodené od írskeho beansí (d), tj. ,,žena z (vnútra) kopca (síd)" či ,,vília žena".

Dodnes veria mnohí obyvatelia Írska na existenci víl a tvrdia, že sa s nimi osobne stretli, podobne ako obyvatelia severnej Európy prísahajú na stretnutie s malými trollmi. Až do stredoveku ľudia verili, že banshee požičiava mužom idúcim do boja svoj plášť neviditeľnosti, ale len máloktorý jej ponuku využije. Banshee obývají podľa tradície kopce po celom Írsku. Patria medzi najlepšie popísané a etnograficky zdokumentované postavy. Berú na sebe podobu krásnych mladých žien s dlhými zlatými vlasmi či naopak stareniek a sú oblečené do bielych alebo červených rúch. Predpokladá sa, že sú to aj matky, ktoré zahynuli pri pôrode a nikdy nevideli svoje deti. Smutné volanie alebo hrozné škreky banshee pripomínají vranie krákánie. Ozývají se predevšetkým v noci a smrtelníkom tuhne krev v žilách a naskakuje husia kůže. Nikdy neveštoa nič menšieho než smrt. Dodnes má územie Írska zaručenú legitimní existenci zhruba 150 banshee.

Bludičky

Kategória podľa MM: XXXX

Bludičky, alebo tiež Svetielka či Cvendy, Rychmandle, sú malé svetielka, prípadne malinký ľudkovia s lampášikami, či zlatovlasé detičky s horiacim lúčom. Poskakujú nad bažinami alebo hrobmi a zvádzajú pocestných do močiarov. Zvlášť, keď na nich niekto pokrikuje alebo píska, to sa potom s chuťou za vyrušenie pomstia. Ale sú známe i prípady, keď bludičky pomohli zblúdilému cestu nájsť. Tu a tam môžu naznačit, kde sa skrývajú poklady.

Objevují se vraj vždy v nepárnom počte. Pokiaľ ide o pôvod, nie je to jednoduché.

Najčastejšie se myslíí, že bludičky sú rovnako ako mavky dušami nepokrstených detí, prípadne duše obetí vrážd. Tiež môžu byť dušami čarodejnic.

Svetielka nedali spát ani modernému človeku, ktorý sa ich pokusil vysvetliť horiacim metánom – a keď to tak celkom nevyšlo, sústredil sa na svetielkujúcí hmyz, houby, mach Schistostega osmundacea, bakterie, proste na všetko, čo môže vydať aspoň trochu svetla. Všetky prípady ale vyriešené neboli a kauza ostáva otvorená.

Bundimun

Kategória podľa MM: XXX

Bundimuni sa vyskytujú na celom svete. Vedia veľmi šikovne zaliezť pod podlahové dosky i za lišty a zamorujú domy. Ich prítomnosť zvyčajne prezrádza odporný hnilobný pach. Bundimun vylučuje sliz, od ktorého zahnívajú základy obydlia, kde sa usadil.
Nehybný bundimun sa podobá kúsky zelenkavej huby s očami, hoci, keď je vyplašený, bleskurýchle sa rozbehne na množstve tenkých nožičie. Živí sa špinou. Dom zbavíme bundimunov pomocou očistného zaklínadla, no ak sme dovolili, aby prieľmi narástli, treba sa spojiť s Oddelením pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov (so sekciou škodcov) prv, ako sa nám zrúti dom. Ale je aj užitočný, zriedené výlučky bundimuna sa používajú pri výrobe niektorých čarovných očistných látok.

Čarožrút

Kategória podľa MM: XX

Čarožrúty sú malé, najviac milimetrové parazity podobné krabovi s veľkými zubami. Priťahuje ich všetko čarovné a môžu zamoriť kožušinu a perie takých tvorov, ako sú krupovia a augurujovia. Prenikajú aj do čarodejníckych domov, kde napádajú čarovné predmety, napríklad prútiky, postupne sa prehrýzavajú k ich čarovnému jadru alebo sa usadia v špinavých kotlíkoch, kde sa napchávajú kvapkami elixírov, ktoré zostali na dne. Hoci čarožrúty možno pomerne ľahko zničiť ktorýmkoľvek z patentovaných elixírov dostupných na trhu, silné zamorenie si pravdepodobne vyžiada návštevu odborníkov zo sekcie škodcov z Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov, pretože proti čarožrútom zväčšeným pôsobením zvyškov čarovných látok sa len veľmi ťažko bojuje.

Černožienka

Kategória podľa MM: XXX

Černožienka sa niekedy neodlišuje od víly (pozri ďalej), hoci je to celkom samostatný druh. Podobne ako víla má drobné ľudské telo, no v jej prípade ho pokrýva hustá čierna srsť. Okrem toho má jeden pár nôh a rúk navyše, hrubé zaoblené a lesklé krídla ako chrobák. Černožienky sa vyskytujú v celej severnej Európe a Amerike, uprednostňujú chladné podnebie. Kladú naraz až päťsto vajíčok a zahrabávajú ich. Mladé sa liahnu po dvoch až troch týždňoch.
Černožienky majú dva rady ostrých jedovatých zubov, ktoré vždy využívajú na hryzenie. V prípade uhryznutia treba okamžite použiť protijed.

Červený pikulík

Kategória podľa MM: XXX

Tieto tvory podobné trpaslíkom žijú v dierach na starých bojiskách či kdekoľvek, kde sa preliala ľudská krv. Hoci ich ľahko možno odohnať kúzlami a zaklínadlami, sú veľmi nebezpečný najmä pre osamelých muklov, ktorých sa za temných nocí pokúšajú smrteľne omráčiť. Červení pikulíkovia žijú prevažne v severnej Európe.

Červoplaz

Kategória podľa MM: X

Červoplaz sa zdržiava vo vlhkých jamách. Tento hrubý hnedý, až štvrťmetrový červík sa pohybuje veľmi zriedka. Oba konce má rovnaké a vyteká z nich hlien, ktorý sa niekedy používa na zhustenie elixírov. Červoplazy najradšej žerú šalát, hoci nepohrdnú nijakou rastlinou.

Diricawl

Kategória podľa MM: XX

Diricawl pochádza z ostrova Maurícius. Je to vták s guľatým telom, našuchoreným perím, nevie lietať a je pozoruhodný pre spôsob, akým uniká pred nebezpečenstvom. Dokáže zmiznúť v obláčiku peria a zjaviť sa celkom inde (rovnakú schopnosť majú aj fénixy, pozri ďalej).
Je zaujimavé, že muklovia o existencii diricawla kedysi vedeli, hoci ho poznali pod menom dront. Nevedia však, že diricawl môže zmiznúť, kedy chce, a tak sa nazdávajú, že ho celkom vyhubili. Vďaka tomu si zrejme začali väčšmi uvedomovať nebezpešenstvo bezhlavého hubenia ďalších živých spoluobyvateľov Zeme, preto po celom svete začali vznikať ochranárske organizácie zelených. Medzinárodná konfederácia čarodejníkov nikdy nepovažovala za potrebné muklov informovať, že diricawl ešte žije.

Divožienka a Divý muž

Kategória podľa MM: XXXX

Celkom obvyklí obyvatelia lesov západných Slovanov.

Divožienky majú podľa povestí nedbalé oblečenie. Často v zelenej. Nie sú veľmi krásne, kradú, alebo vymieňajú novorodeniatka, unášajú mládencov pre vlastné potešenie a dievčatá ako spoločníčky. Keď chcú niekoho zabiť, tak ho ušteklia na smrť.Mávajú niekedy chodidlá otočené pätou dopredu a hovoria naopak, alebo pridávajú pred každé slovo nie. Sem tam obdarujú človeka koláčom, z ktorého neubúda a protislužbou neškodia tým, ktorí pre nich vyrobili nejaké kuchynské náradie. Divožienky sú ženské bytosti žijúce vo voľnej prírode, v lese, na lúkach, pri rybníkoch a pod. Sú to príbuzné Rusaliek, Bludičiek a podobných strašidiel. Môžu mať rôznu charizmu, od krásnych dievčat po odporné babice. Divožienky strašne radi tancujú, preto sa každú osobu mužského pohlavia snažia zlákať k tancu. Ich tanečný kolotoč trvá až do úplného vyčerpania postavy, ktorá sa v mdlobách zrúti na zem. Zlé divožienky môžu človeka tancovať až k smrti.

Divý muž, ako mužský opak divožienok je chlpatá, alebo machom obrastená, čierna a nebezpečná osoba, zdobiaca si hlavu vencom z papradia. Rád vodí ľudí za nos, zvádza ich z cesty, s obľubou sa venuje väčšinou horárom. Dokáže sa premeniť na kládu, šišku alebo sa zneviditeľniť a ako si divožienky zháňajú milencov medzi ľuďmi, tak aj on si hľadá a snaží sa chytiť dievčatá z okolia.

Drak

Kategória podľa MM: XXXXX

Tento pravdepodobne najznámejší čarovný zver patrí k tým, ktoré sa ukrývajú len veľmi ťažko. Samica je zväčša väčšia a agresívnejšia ako samec, hoci ani k jednému by sa okrem vysoko kvalifikovaných a skúsených čarodejníkov nemal približovať nikto. Dračia koža, krv, srdce, pečeň a rohy majú zázračné vlastnosti, ale dračie vajcia patria k nepredajným tovarom kategórie A.
Existuje desať plemien drakov a tým, že občas sa krížili, vznikali vzácne miešance. Poznáme nasledovné druhy čistokrvných drakov: Antipod Opálovooký, Čínsky ohnivák, Nórsky ostnáč, Rumunský dlhorožec, Švédsky krátkonosý, Uhorský chvostorožec, Ukrajinský železnobrucháč, Welšský zelený.

Erkling

Kategória podľa MM: XXXX

Erkling je zlomyseľný tvor, ktorý pochádza z Čierneho lesa v Nemecku. Je väčší ako trpaslík (zvyčajne meria asi meter), má špicatú tvár a chichoce sa vysokým kotkodákavým smiechom. Ním očarúva najmä deti, keď sa ich pokúša odlákať od opatrovníkov, aby ich zožral. Vďaka prísnej kontrole príslušných pracovníkov Ministerstva mágie však počet jeho obetí za posledné storočia výrazne klesol a posledný známy útok erklinga na šesťročného čarodejníka Bruna Schmidta skončil takisto smrťou tohto zvera. Mladý pán Schmidt ho veľmi silno tresol po hlave otcovým skladacím kotlíkom.

Elf

Kategória podľa MM: XXX

Tajomní, krásni a veľmi rychlí. Táto rasa patrí k najstarším. Elfovia milujú prírodu a kľud. Obývaju lesy a starajú se o ne. Hoci sú výborní bojovníci, boj príliš nevyhľadávajú. O to viac a krutejšie sa bránia, keď sú napadnutí. Zazrieť elfa v lese obyčajný smrteľník nemôže. Elfovia sú plachí a pokiaľ návštevník nepácha nič, čo by se im nepáčilo, nechajú ho na pokoji a ostávajú v ústraní.
Elfovia, protože žijú o mnoho dlhšie než napr. ľudia, môžu oveľa lepšie porozumieť prírodným javom a zákonom. Vedia o niečo lepšie než ľudia používať manu a mágov je v ich radoch oveľa viac. Sú to rasa s veľmi silnou armádou a relatívne silnou mágiou.

Obrázky Elfiek :